CIJ metóda tlače bola komerčne použitá už na začiatku 70. rokov a je zrejme najviac rozšírenou technológiou používanou v dnešných zariadeniach.

Hoci je princíp značene jednoduchý, vývoj trval mnoho rokov. Aj cez dlhé roky práce a dôležité zmeny hlavne v riadiacej a kontrolnej časti tlačiarne, zostáva mechanický diel hlavy konštrukčne takmer bez zmien. Princíp ukazuje jednoduchý obrázok.
Zo zásobníkovej nádoby je atrament tlačený pod tlakom do trysky, kde sa lúč formuje a vystrekuje rýchlosťou okolo 20 m/s z trysky o priemere asi 50 μm. Vzadu na dome trysky je umiestnený dôležitý piezo elektrický menič, ktorý sa po prívode napätia vychyľuje podľa polarity priloženého napätia. Ak privedieme striedavé napätie ( je možnosť iba pulzného napätia, ale väčšinou sa používa sínusový signál okolo 30-200 V a s frekvenciou od 50 kHz do 120 kHz, podľa typu zariadenia), dochádza k cyklickému vychyľovaniu piezo kryštálovej membrány. Tento pohyb narušuje kontinuálny lúč a za predpokladu, že signál použitý na piezo menič má rezonančnú frekvenciu s lúčom (záleží na vlastnostiach atramentu), bude dochádzať k prerušeniu kontinuity a dôjde k roztrhaniu prúdu lúča na kvapky. Kvapky sú rovnomerne rozdelené a majú rovnakú veľkosť. K oddeľovaniu kvapiek tiež napomáha nabíjacie napätie. V mieste, kde sa lúč zmení z kontinuálneho prúdu na tok kvapiek, je nabíjacia elektróda, ktorá vypadá ako štrbina pre atramentový lúč. Ako dochádza k oddeľovaniu kvapiek, objavuje sa na nej napätie o rovnakej frekvencii - iba o rovnakej frekvencii, nie o rovnakom napätí. Nabíjacou elektródou je možné nabíjať práve tú kvapku, ktorú potrebujeme pri tejto metóde pre tlač. Nabíjacie napätie nemá konštantnú hodnotu, ale mení sa podľa potreby (najčastejšie od 0 do 255 V). Ďalej sú v ceste lúča dve vychyľovacie dosky, na ktorých je konštantné veľmi vysoké napätie (2 až 8 kV, podľa typu tlačiarne), ktoré vytvára medzi nimi silové pole. Keď sa nabitá kvapka dostane do tohto poľa, je vychýlená k jednej vychyľovacej doske. Logický uhol vychýlenia je úmerný náboju na kvapke, čím viac je teda kvapka nabitá (vyššie napätie bolo na nabíjacej elektróde), tým viac sa kvapka vychýli. Princíp je obdobný ako u televízie, avšak s tým, že tu sa nemení napätie na vychyľovacích doskách (je konštantné).

Ďalej vychýlená kvapka letí vzduchom a naráža na potlačovaný substrát, ktorý sa plynule posúva, čím zabezpečí posun v druhej ose a vytvára sa tak obraz zo sústavy kvapiek, ktorý my vidíme ako písmo. Letom kvapiek vzduchom na vzdialenosť typicky okolo 10 mm je dosiahnuté bezkontaktné nanášanie atramentu na substrát, kde poloha umiestenia kvapky odpovedá napätiu na nabíjacej elektróde. Nenabité kvapky idú späť do odsávania, ktoré je umiestnené na konci tlačovej hlavy. Odtiaľ putujú späť do zásobnej nádrže atramentu, kde sú znovu pripravené na použitie. Je teda vidieť, že sa použijú len tie kvapky, ktoré sa natlačia.

V praxi nie sú všetky kvapky nabíjané, nie sú potrebné všetky kvapky na tlač, preto sa „nepoužité“ kvapky použijú na rôzne merania, na synchronizáciu prerušovania prúdu atramentu, na korekciu vzájomného ovplyvnenia nabitých kvapiek (dve susedné kvapky o rovnakom náboji by sa odpudzovali a naopak), medzi nabité kvapky sa vkladajú tzv. ochranné kvapky, zabraňujúce ich vzájomnému ovplyvneniu, a teda dosiahnutie dôležitých konštantných vzdialeností medzi kvapkami. Pretože je tok atramentu vďaka technológii konštantný, je možné použiť široký rozsah atramentov, obzvlášť tie atramenty, ktoré zaschnú rýchlo (dokonca menej než za 1 sec). Použitie tejto technológie je najvýhodnejšie na neporézne substráty, napríklad plasty, kde je potrebné s produktami za veľmi krátku dobu manipulovať. Ďalej je možné s touto technológiou používať pigmentové atramenty (atrament obsahujúci pevné nerozpustné častice). Výška tlače je tiež ovplyvnená vzdelanosťou potlačovaného substrátu od tlačovej hlavy, rovnako tak kvalita tlače, ktorá so vzdialenosťou klesá. Napriek tomu je možné dosiahnuť vzdialenosť od potlačovaného materiálu, s ešte dostačujúcou kvalitou tlače, až okolo 20-25 mm.